Slovenskí, poľskí i maďarskí bratia v “jednom dome”, ktorým je tábor

image01_p

Les nad obcou Brezina v okrese Trebišov hostil dva týždne skautov zo Slovenska, Maďarska a Poľska. Od 17. do 30. júla bolo deväť družín oddelených od civilizácie a oslobodených od výdobytkov techniky. V dnešnej dobe si decká len ťažko vedia predstaviť život bez počítača, televízie a internetu. Skauti sú dôkazom toho, že sa to dá na nejaký čas ;-). Chalani vo veku 12-17 rokov rovnako ako ich vedúci boli v lese odkázaní takmer výlučne sami na seba, na svoje schopnosti. Spali iba na platformách a varili na peci, ktoré si sami zhotovili.
image07
Môžem vám povedať, že o dobrodružstvá núdza nebola. Už prvý večer po západe slnka bolo treba brať potraviny z dediny do tábora. Chodiť v malej skupinke po tme lesom vie nahnať strach, hlavne ak si nezoberiete poriadne svetlo. Nezabudnuteľným zážitkom bola aj poldňová turistika v daždi. Obával som sa, že chalani budú reptať a nadávať. Lenže, keď sme videli, ako si cestou späť do tábora pospevovali… Napokon ôsmy bod skautského zákona hovorí, že skaut sa usmieva a spieva si aj v ťažkostiach. Tento deň bol toho dôkazom.
image02
Najobohacujúcejšou súčasťou programu zrejme bolo „explo“ (od slova explore – skúmať). V rámci tejto aktivity sú chalani poslaní do dediny plniť zoznam úloh, nájsť odpovede na niekoľko otázok a pomôcť dedinčanom. Každá družina dostala cibuľu, ktorú mali postupne vymieňať za niečo cennejšie. Očakával som, že sa vrátia so staršou elektronikou, ale zmenil som názor keď som v taške zbadal králika alebo kohúta. Tuto sa ukazuje, akú má každý z nás predstavu o materiálnych hodnotách. Darovať dvanásťročnému chalanovi bývajúcemu v rodinnom dome napríklad králika môže byť účinný spôsob, ako ho naučiť zodpovednosti a starostlivosti už v rannom veku.

Veľká hra preverila našich chalanov po všetkých stránkach osobnosti. Každá družina predstavovala posádku lode, ktorá na ostrovoch plnila úlohy, za čo získavala peniaze. Tie mohla utratiť podľa svojho uváženia za zbrane, muníciu a brnenie, ale hlavne potrebovali „podplatiť“ piráta, aby im prezradil miesto, kde ostatní morskí darebáci väznia chlapca menom Bongo. Tuto veľmi záležalo na stratégii, ktorú si jednotlivé družiny zvolili. Šikovnejším sa podarilo v krátkom čase získať peniaze, za čo si ihneď vylepšili zbrane a zbroj, vďaka čomu boli v súboji s inými družinami takmer neporaziteľní. Úlohy na ostrovoch preverili ich fyzickú zdatnosť, schopnosti rozmýšľať ale i rôzne skautské zručnosti. V tomto ťažení vynikali skupiny, ktoré boli vnútorne najstabilnejšie a podľa hesla „jeden za všetkých, všetci za jedného,“ držali spolu pri každom kroku.
Rozdiely medzi jazykmi možno spočiatku boli pre niekoho problémom, ale nie priepasťou, ktorá by sa nedala preklenúť. Dôkazom toho boli ranné spoločné nástupy pri stožiari pod vlajkami našich krajín. Pri vychádzajúcom slnku sa počas jednotlivých dní striedali slovenská hymnická pieseň „Ďalekou cestou, odvekou cestou,“ s poľskou „Kruľuj nám Kriste zavše i všende.“ Každý, kto sa sústredil, porozumel. Čo nebolo zrejmé, sme si vysvetlili po anglicky.
image06
Slová pochádzajú zo srdca, preto ak boli naše srdcia zblížené, blízka bola aj naša reč. Toto viedlo k lepšiemu porozumeniu. Spomínam si na pasáž zo Skutkov apoštolov, kde na štyridsiaty deň po Ježišovom zmŕtvychvstaní, Duch Svätý zostúpil na apoštolov a zrazu ich slovám rozumel každý napriek rozdielom v jazykoch. Verím, že podobne aj na nás v tábore „zostúpil“ spoločný skautský duch, vďaka ktorému sme jeden v druhom videli brata skauta.
Možno by sa dalo povedať, že tábor mal svoje chyby, predsalen aj roveri nie sú dokonalí. V každodennom zhone krajského mesta Malý Rím, kde ma v práci každý naháňa, aby som ako stroj plnil stanovené normy, mi budú chýbať ranné zore vychádzajúceho slnka, ktoré sme mali možnosť sledovať na drevených platformách, rovnako ako čistý lesný vzduch. S veľkým smútkom v duši som na konci tábora v nedeľu 30. júla nasadal do autobusu. Skautské tábory síce trvajú necelé dva týždne, ale skúsenosti, ktoré v nich skauti i roveri nadobudnú sa dajú v rôznej forme zužitkovať v prostredí, v ktorom sa nachádzame počas celého roka. Jedine, keď každý z nás upustí od svojho pohodlia a zvolí si ťažšiu cestu počas dažďa v lese, zistí, že po búrke vyjde slnko. Ako sa hovorí, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Preto aj každá zdanlivo neprekonateľná prekážka, ktorú prekročíme, nás posunie ďaleko dopredu a dodá nám novú skutočnú silu. Takto sa najlepšie stávajú z chlapcov praví muži. Skautský tábor i skauting ako taký je toho živým príkladom.
image03
Viac fotiek sa dá pokukať vo fotoalbume na našej fb stránke.
autor: Prochino (Tomáš)