Výprava Brno alias posledná strana denníka Dobrodružnej Geografie

Čože to je tá Dobrodružná Geografia? Prečo geografia a prečo dobrodružná? 😉

Nuž keď nám skončil v júni skautský rok, čakali nás letné tábory a rozmanité príležitosti trávenia voľného času (hlavne pre tých neskôr narodených – obdarovaných školskými prázdninami). Ako si zaznamenať zážitky z dovolenky a z prázdnin u starých rodičov, z výletov ďaleko či blízko hoc aj bicyklom poza mesto? Predsa vedením si denníka, do ktorého si zapíšem čo zaujímavé som videl a zažil, do ktorého zakreslím mapku okolia, nalepím fotku a … vďaka tomu sa ešte raz poteším z výletu, mám náplň na využitie voľných chvíľ a nedám šancu nude, porozprávam a poukazujem kamarátom v oddiele svoje zážitky a ešte si aj zasúťažím. Lebo ak zamakám, pôjdem zo skautského zboru na zájazd-výpravu do Brna a môžem získať aj nejaké skautské náradíčko! Tak, toto bola naša výzva leta 2017 pod názvom Dobrodružná Geografia.

V septembri na otvorení nového skautského roka a na prvých oddielovkách sme si poprezerali všetky prinesené denníky, naplnené krásnymi miestami a zážitkami. Usilovných čakali odmeny.

Spomedzi vydrieho brlohu to boli: Dominik a Miško Tomkoví, Tadeáš Škuta, Teo Kolarovič, Rasťo Valášek, Vilko a Timko Kolarovičoví.

Zo svorky vĺčat: Alex Jančovič, Dominik Mbontar, Aďo Chmela, Erik Lovás junior, Tomáš Lenghart, Matúš a Lukáš Hájičkoví.

Menovaných čakal zájazd do Brna 21. októbra. A najusilovnejší – označení hrubým získali survival pomôcky.

V Brne mali súčasne svoju akciu aj starší skauti a roveri a tak do vlaku nastupovala 24-členná zostava (ale žiaľ bez Hájičkových a Miška Tomka, ktorí sa nemohli pridať). Vyrážali sme zavčasu pod rúškom tmy, veď nás čakal dlhý deň. Brno nás privítalo drobným mrholením, a tak pod kapucňami sme sa vydali k prvému cieľu – zábavnému vedeckému centru pokusov a objavov Vida Science. krvný obehTá veda to je seriózna vec a hneď sme videli, že to chce veľa rozmýšľania a skúšania na pochopenie toho-ktorého stanovišťa. Po dvoch hodinách hókusov- pókusov, keď sme vyhladli, zišli sme dolu do jedálne na obed. Veľkosť našej zostavy ich trochu zaskočila a ďalším prichádzajúcim odporučili prísť radšej až o polhodinu. Po posilnení nám električka pomohla dostať sa do centra. Nad nami na kopci sa týčila katedrála sv. Petra a Pavla, zabodávajúca nahor svoje dve špicaté veže. brno_katedrala_sv-_petra_a_pavlaCestou k nej sem stretli bratov a sestry z Junáka – Českého skautingu. V katedrále sme mali príležitosť nachvíľu si odpočinúť, v tichom osobnom rozhovore s Nebeským Otcom. Prechádzku historickým centrom naše skupiny ozvláštňovali drobnou hrou, keď imitovali zvuky alebo hrali pantomímu v súvislosti s danými pamätihodnosťami. Boli to miesta ako Zelný (zeleninový) trh, radnica, Kostnica pri sv. Jakubovi a pod. Dostali sme sa pod hrad Špilberk, ktorý bol kedysi obávaným väzením. Nachádza sa na skalnom masíve a jeho podzemie tvorí bohatá spleť chodieb a úkrytov. Jedným z nich je aj bunker protileteckej ochrany z 2. sv. vojny, neskôr prerobený na protiatómový kryt s tajným kódovým označením Z-10. kryt 10-ZTo bola naša posledná zastávka a po prehliadke jeho útrob čakala mladších ešte prechádzka na stanicu a cesta domov. Starších čakala noc v kryte – ale to už je zase ďalší príbeh.

Poďakovanie za Brno patrí aj tatinom Jankovi Tomkovi a Andrejovi Kolarovičovi, ktorí boli súčasťou doprovodu. Tiež don Titusovi Zemanovi, ktorý nás zhora sprevádzal, symbolicky s nami opäť prekročil rieku Moravu a pomohol nám dostať sa cez „hranicu“ pohodlnosti ku novým poznatkom a zážitkom.

Vojto

(Na titulnej fotke za písacím strojom v kryte je Janko Jindra.)