Ukončenie skautského roka po indiánsky

V nedeľu 25. júna 2017 sme sa v ranných hodinách približne stovka skautov s rodinami a priateľmi stretli na brehu Malého Dunaja, v lokalite Osada 1 v blízkosti obce Nová Dedinka. Naším cieľom bolo zakončiť skautský rok. Preto nechýbal zborový spev a hudba, ktoré sprevádzali ďakovnú svätú omšu. Celebroval skautský brat a kňaz Aďo Čontofalský, SJ.

Náš zbor sa rozhodol ukončiť tento skautský rok v indiánskom prevedení. Nechýbala ani uvádzajúca scénka, známa z filmu Vinnetou, v ktorej Old Shatterhand (Vojto) vyslobodí v nerovnom boji s apačským náčelníkom Inčučunom (Erik) svojich priateľov Sam Hawkensa (o. Aďo) a Básnika prérie (Luky), pričom dosiahne slobodu ba i viac – bratstvo s Vinnetouom (Andy). Nuž ale ako to už na svete býva, vždy sa nájdu záškodníci, ktorí neprajú dobrým, bratským myšlienkam. A tak prichádzajú bojovníci Kiowov na čele s Mártym a potajomky ukradnú tri deti z tábora, v ktorom prebieha idylická scéna bratského zblíženia indiánov s bledými tvárami. Deti potajomky naložia do kánoe a odvážajú na druhý breh Malého Dunaja, do svojho tábora.

Apači (Múdry Dub Ľuboš, Pytón Paťo, Ďoďo, Tomáš a Nšo-či Zatej) zisťujú, že potrebujú nových, vycvičených apačských bojovníkov, ktorí by im dopomohli k oslobodeniu detí a znovunastoleniu už narušeného bratstva medzi indiánmi a bledými tvárami. A tak vznikajú stanovištia, na ktorých sa cvičia noví apačskí bojovníci. Deti spolu s rodičmi musia zvládnuť lukostreľbu, jazdu na koni, uhýbanie sa letiacim šípom – kotúľ vpred i vzad, rozloženie ohňa ako rodinný tím a i. Po zvládnutí jednotlivých disciplín získajú noví apači bojové pomaľovanie, aby tak spoločne mohli vyslobodiť troch zajatcov z pazúrov záškodníckych Kiowov. Napriek malým nehodám počas plavby na druhý breh, keď sa posádka jednej kanojky aj okúpala, sa napokon aj táto bojová výprava skončí dobre. Tri deti boli konečne oslobododené a vyhladovaní Kiowovia boli dovlečení do tábora Apačov, ktorí svoje víťazstvo náležite oslávili pochúťkami pripravenými na ohni či v domácnostiach šikovných mám, ako i tancami a spevmi hodnými všetkých víťazných indiánov.

Počasie napokon uzavrelo scénu indiánskeho života prudkým dažďom, a tak z plánovaného splavu do Tomášova nebolo nič ale zážitky všetkých zúčastnených zostávajú navždy. Tie nezmyje ani dážď ani čas 🙂

Verča