Začína ďalší rok plný skautingu (reportáž)

Keďže skauting bol „za komunistov“ zakázaný, slovenská verejnosť sa len pomaly zoznamuje, čo skauting znamená. Staršia generácia možno pozná českého autora Jaroslava Foglara a jeho príbehy o Rýchlych šípoch, piatich chalanoch, ktorí vynikajú svojím charakterom a nasadením síl v rôznych situáciach. Pre dnešnú dobu podobné príbehy vyznievajú čiastočne utopicky, napriek tomu mnohí chalani v kútiku duše túžia zažiť podobné dobrodružstvá. V nedeľu 27. septembra 2015 náš zbor otváral skautský rok 2015/16 pred klubovňou Fortuna. Ako očitý svedok (a člen organizácie:) vám teraz priblížim túto akciu.

Zišli sa na ňom všetky jednotky zboru: roveri, skauti, vĺčatá, vydry. Nechýbali ani rodinní príslušníci zúčastnených členov. Po sv. omši nasledoval úvodný nástup, ktorý viedol vedúci zboru Vojto. Každá jednotka sa prezentovala svojím pokrikom a prezradila ciele na tento rok. Otec Aďo požehnal našim aktivitám a po rozlomení štvorca sme sa všetci zišli dole v klubovni na spoločnom obede. Každý priniesol z domu niečo, o čo sa podelil s ostatnými. Takýmto spôsobom sme sa navzájom hostili niekto koláčmi, druhý pagáčmi, iný jablkami, palacinkami,… strava má byť pestrá a vyvážená 🙂

Najdôležitejšia časť programu však bola veľká hra „Vavrdov memoriál“. Na dvore sme zostavili prekážkovú dráhu, po ktorej mali prechádzať súťažné družstvá s bicyklom. Družstvo si vybralo jedného dobrovoľníka, ktorý sa viezol na bicykli, ostatní na neho dávali pozor. Bolo pomerne náročné prejsť na bicykli po rebríku (pričom sa jazdec nesmel nohami dotknúť zeme). Našťastie si súťažiaci po chvíli uvedomili, že musia jazdca s bicyklom preniesť cez priečky rebríku :-). Rovnako dôležité bolo, aby ho zboku istili, keď jazdil po húpajúcej sa kláde. V záverečnom úseku musel cyklista prejsť cez bojové pole, kde ho príslušníci iných družstiev zasypávali spŕškou papierových gúl. Najrýchlejšie, ale hlavne najsúdržnejšie družstvo vyhráva! Skvele sa zapojili aj mladší súrodenci a medzi nimi aj dievčatá 🙂


Potom Márty vytiahol taneček, ktorý sa naučil na poľskom školiacom tábore. Akela Erik nás nahovoril na Molekuly a Múdry dub Ľuboš spravil záverečnú pasovačku na trávniku. Komu sa nelení, tomu sa zelení – v tomto prípade sú to fľaky na skautskej košeli alebo iných kusoch oblečenia 🙂

Strávili sme fajný aktívny deň. Čo nám to hovorí o skautingu? Oslovil som vedúceho zboru Vojta s otázkou:
Nazdar, v čom vidíš najväčší prínos skautingu v dnešnej dobe?

Decká majú u nás svoju tlupu – oddiel, kde majú skvelú príležitosť zažiť dobrodružstvá s kamošmi. A popri tom – na pozadí všetkých aktivít, prebieha výchova. Spoznávanie prírody, naučiť sa zbaliť sa na výpravu a pomáhať mladším v oddiele, zažiť zábavu pri táborákoch, ovládať prácu s nožom a sekerou, navrhovať si vlastné drevené konštrukcie a postaviť si ich na táboroch, orientovať sa podľa hviezd a znakov prírody, vedieť poskytnúť prvú pomoc, variť si v lese, rozlišovať jedlé a jedovaté rastliny a huby – to sú niektoré z aktivít – skaut sa pri nich učí v teréne žiť svoj skautský sľub a dodržiavať skautský zákon. Ak nalistujeme v Biblii v Matúšovom evanjeliu podobenstvo o talentoch (Mt 25, 14-30), tak sme vyzvaní neuzatvárať sa do seba ale rozmnožovať všetko, čo nám Boh dal. A skauting je skvelou príležitosťou množiť prijaté talenty a zažiť pritom kopec dobrodružstva a zábavy :-). Domnievam sa, že tak ako táto výzva, je aj skauting aktuálny pre každú dobu. Samozrejme, na tradičných základoch máme stále inovovať a hľadať nové cesty – veď od toho sme skauti, čo v preklade z angličtiny znamená prieskumníci.

Náročné je to niekedy s tzv. zelenou kategóriou, ktorú tvoria skauti tínedžeri, chalani vo veku 12- 16 rokov. V tejto súvislosti som oslovil vedúceho zelenej kategórie Mártyho s otázkou:
Pozerám, že v tvojom oddiele by sa zišlo ešte pár chalanov. Máš konkrétnu predstavu, ako oddiel rozšíriť?

Áno, je to tak. Skauting je predovšetkým o prírode a dobrodružstve, čo je trocha v rozpore s trendom dnešnej doby. Tým pádom je aj ťažšie chlapcov na skauting nalákať, keďže oni dávajú vo veku od 12 – 16 rokov prednosť skôr počítačom a pohodlnému životu. V každom prípade máme viacero chlapcov, ktorých skauting chytil za srdce a  pracujeme na tom, aby sme náš oddiel rozšírili. Konkrétne sme robili prezentáciu skautingu na základnej škole, zasielali sme oznam o nábore do oddielu do všetkých farností v Trnave a taktiež sme našich skautov nabádali k tomu, aby si do oddielu priviedli svojich ďalších kamarátov či spolužiakov. Práve táto posledná cesta rozširovania oddielu – po osobnej línii, sa javí ako najúspešnejšia, keďže tento mesiac k nám pribudli traja noví chlapci.

Skauti v zelenej kategórii majú veľkú mieru samostatnosti a zodpovednosti, ktorú mnohí ich rovesníci nepoznajú. Ak by si člen nezastal v družine svoju úlohu a poverenie, pociťovala by to celá družina. Práve radca je ten, ktorého úlohou je viesť celú družinu. Ako sa k tejto náročnej výzve postavil radca družiny Vlk Lukáš?
Povedz nám Lukáš, aký je to pocit v 16 rokoch viesť a mať plnú zodpovednosť za chalanov, ktorí sú rovnako starí ako ty? Dá sa takáto náročná úloha zvládnuť?

Ľahké to určite nie je, lebo vždy keď máš zodpovednosť, tak je to ťažké… ale čím ďalej tým viac si rozumieme, takže dá sa to zvládnuť.

Žltú kategóriu – vĺčatá vo veku 8 – 11 rokov vedie Akela Erik. Opýtali sme sa ho:
Akela, vidím, že ty narozdiel od zelenej kategórie máš vo svorke dvadsať vĺčat, pritom tento oddiel vznikol o dva roky neskôr. V čom vidíš rozdiel?

Na začiatku sme neplánovali dospieť k tak vysokému počtu. Spravili sme prezentáciu pre rodičov a vyzeralo to na 10 – 12 detí pre začiatok. Ale ako sa svorka vĺčat postupne rozbiehala, tak sa hlásili stále noví a noví chalani. Myslím, že rodičov naša ponuka veľmi oslovila a bol doslova dopyt po výchovnom prostredí, aké skauting poskytuje. Úspechu predchádzala intenzívna a rozsiahla príprava od klubovne, cez moju osobnú prípravu až po prípravu „pôdy“ medzi rodičmi.

Prečo podľa teba týchto mladších chalanov skauting baví?

Koho by nelákalo mať miesto len pre seba a svojich kamarátov, kde sa môžu chlapci dosýta vybehať a zároveň sa naučia aj čosi užitočné?  Vĺčatá sú a aj nie sú „malí skauti“. Hrajú sa, behajú, súťažia a zároveň sa učia aj skautským pravidlám, láske k prírode a skautským technikám.

Záver: Ašpirujúci skautský zbor Jána Pavla II. existuje vyše troch rokov a stále sa rozrastá. Dobrodružstvo láka… aj nás dospelých roverov 🙂

Na otázky odpovedali: Vojto Kolarovič, Martin Siska, Lukáš Harant, Erik Lovás

P9275278.JPG P9275279.JPG P9275280.JPG P9275282.JPG P9275283.JPG P9275284.JPG P9275285.JPG P9275287.JPG P9275289.JPG P9275291.JPG P9275293.JPG P9275294.JPG P9275295.JPG P9275296.JPG P9275297.JPG P9275298.JPG P9275299.JPG P9275300.JPG P9275301.JPG P9275303.JPG P9275304.JPG P9275305.JPG P9275306.JPG P9275307.JPG P9275308.JPG P9275309.JPG P9275310.JPG P9275311.JPG P9275312.JPG P9275313.JPG P9275314.JPG P9275315.JPG P9275316.JPG P9275317.JPG P9275319.JPG P9275321.JPG P9275323.JPG P9275324.JPG P9275325.JPG P9275326.JPG P9275327.JPG P9275328.JPG P9275329.JPG P9275330.JPG P9275331.JPG

Autor: Tomáš Procházka a kolektív