Čas či nadčas na Martinských holiach?

Dobrodružná sľubová výprava strážkyň a roverov nášho zboru sa konala na fatimskú sobotu 4. júla 2020. Program bol pekne naplánovaný a tiež načasovaný, ale ako to už býva „človek mieni a Pán Boh mení“. Už od rána sme postupne naberali časový sklz. Systémom postupných krokov a zastavení cez celé Považie, kde sme sa postupne všetci pozbierali, sme dorazili do Martina, kde nás čakalo príjemné stretnutie s vojenským kňazom kpt. Jánom Ostapčukom. Oslobodil nás od veľkokapacitnej batožiny a my sme sa vypravili ku chate Pod Hoľami, kde sme si rozdelili ferratovú výstroj a vyrazili už s hodinovým meškaním do hôr.
Po červenej značke okolo stále viac hučiaceho Pivovarského potoka sme sa cez drevené lávky, skaly a vyšľapané lesné chodníčky dostali asi po hodine a pol k miestu, kde začína samotná via ferrata. Nasadili sme sedáky, helmy a zvyšok výbavy a s odvahou do toho. V úvodnej časti nás čakala malá skúška odvahy a rozvahy na lanových rebríkoch. Po ich opatrnom prekonaní sme sa dostali až k informačnej tabuli, ktorá pred nás postavila rozhodnutie, ktorou cestou ďalej. Väčšina strážkyň si vybrala ľahší stupeň ferratového výstupu popri krásnom vodopáde a roveri si vybrali ťažší výstup okolo rovnako malebného ale vyššieho vodopádu. Zápis do vrcholovej knihy a napriek nášmu dvojhodinovému meškaniu nás s úsmevom víta pri Chate Martinské hole vojenský kňaz.
Rýchlo sme sa nahodili do uniforiem, krátka hlasová rozcvička, nácvik výmeny pri štandarde a svätá omša sa môže začať. Evanjelium upriamuje našu myseľ na nové nádoby, do ktorých sa nalieva nové víno. Novým vínom sú aj naše dve strážkyne Majka a Zuzka, ktoré po sv. omši zložia v objatí lesov Malej Fatry svoj skautský sľub. Čaká nás ešte dvojhodinový zostup po žltej cyklotrase a v našich mysliach tak doznieva rozhodnutie, ktoré naše dve sestry dnes vykonali, a ktoré sme my tiež vykonali pred niekoľkými rokmi.
Ku slovu pripájame obraz a zvuk 🙂

Ani sa nepýtajte o koľkej sme dorazili domov. Niektorí až po polnoci. Ale stálo to za to. Dnes sme prežili obraz, ktorý prežívame v každodennom živote. Zažili sme momenty strachu, únavy, potu, radosti, šťastia, premenenia, záväzku i pocitu duchovného súrodenectva, ktorý skauting má v sebe hlboko zakorenený. A ten kto ho objaví, vie kam patrí a kam smeruje.

Verča Veronika Chrvalová