Duchovná obnova v Ríme s vladykom Cyrilom

Ak chce džbán zo seba niečo vydať, musí najprv načerpať. To isté platí aj o skautoch. Ak chcú zo seba vydať na oddielovkách to najlepšie, tiež musia čerpať. A najlepšie sa čerpá z dobrého zdroja. Preto sme sa tento rok vybrali duchovne načerpať priamo do Ríma, kde sme pod vedením vladyku Cyrila Vasiľa putovali po stopách svätých Cyrila a Metoda.

Otec Cyril nás duchovne povzbudil, v zamysleniach prepojil život svätej rodiny so životom skautov a putovaním Cyrila a Metoda. Zároveň bol dobrým sprievodcom po miestach, kde sa pred jeden a pol tisícročím svätý Cyril a svätý Metod reálne pohybovali.

Navštívili sme všetky štyri veľké rímske baziliky. Najprv to bola bazilika sv. Pavla za hradbami, ktorá si zachovala štýl ranokresťanských bazilík, je postavená nad hrobom sv. Pavla. Po stenách sú obrazy všetkých pápežov, od sv. Petra až po terajšieho pápeža Františka.

Druhou bazilikou bola Lateránska bazilika. V nej sa konalo niekoľko koncilov a v jej blízkosti boli aj slávnostne pohostení sv. Cyril a Metod, keď si ich vtedajší pápež uctil, lebo priniesli ostatky obľúbeného svätca, sv. Klimenta.

Treťou z veľkých bazilík je bazilika Santa Maria Maggiore, najvýznamnejšia mariánska bazilika. Jej začiatky siahajú do štvrtého storočia, kedy jeden taliansky obchodník pri modlitbe počul, že má dať postaviť kostol na mieste, kde zbadá sneh. Našiel to miesto. Na tom by nebolo nič zvláštne, až na to, že išlo o územie Ríma, ktoré je v teplom podnebí a bol august. Dnes v nej uchovávajú relikvie jasličiek z Betlehema. Pre nás je táto bazilika významná aj tým, že pápež Hadrián II. v roku 867 v nej slávnostne prijal od Cyrila a Metoda bohoslužobné knihy v staroslovienskom jazyku a schválil používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka.

Štvrtou, asi najznámejšou veľkou bazilikou, je bazilika sv. Petra, vtesaná do vatikánskeho kopca a postavená nad hrobom sv. Petra.

Vo Vatikáne sme vďaka otcovi vladykovi navštívili aj pápežskú kaplnku Redemptoris Mater, kde sa na stenách v mozaikách prelínajú motívy svätých západného a východného obradu. Vyjadruje sa nimi jednota oboch obradov.

S otcom Cyrilom sme navštívili aj baziliku sv. Klimenta. Opäť bazilika na spôsob ranokresťanského štýlu, aj keď je z 15-ho storočia, no pod ňou sa nachádza oveľa starší kresťanský chrám zo štvrtého storočia, kde je pochovaný sv. Kliment. Ale, je tam aj hrob sv. Cyrila, pri ktorom sme si dali slávnostný Akatist ku svätým Cyrilovi a Metodovi. A ďalšie prekvapenie nás čakalo „o poschodie“ nižšie, kde sa nachádza chrám starorímskeho božstva a rímske domy z prvého storočia.

Neďaleko baziliky Santa Maria Maggiore sú dva chrámy. Jeden je zasvätený sv. Praxede. Tento nenápadný chrám ukrýva v sebe relikviu stĺpa, pri ktorom bol Ježiš bičovaný. Zároveň sa spája aj so solúnskymi bratmi. V kláštore pri ňom, ktorý niekedy spravovali grécki mnísi, bývali počas svojho pobytu v Ríme. Druhým je chrám sv. Antónia, v ktorom sme v deň nášho odchodu z Ríma zažili svätú liturgiu v staroslovienskom jazyku pod vedením otca Cyrila a ďalších kňazov.

V závere sa chcem poďakovať otcovi vladykovi za sprevádzanie Rímom a tiež za ochotu nájsť si čas na nás aj vo svojom úrade, na Kongregácii pre východné cirkvi, kde sme sa stretávali na duchovných prednáškach.

Pytón Kaa Patrik