Z "akčného skautského dňa"

Z "akčného skautského dňa"

„Akčný skautský deň“ 22. februára … po mesiaci, po záverečnom školiacom víkende.

Ako ďaleko musí človek zájsť, aby spoznal jednoduché a pritom dôležité pravdy?

Vyjdi zo svojej ulity – bolo naším cieľom.

Pozývali sme stredoškolákov, vysokoškolákov, mladých ľudí, ktorým sme chceli ponúknuť výlet v prírode, ukázať, že netreba chodiť ďaleko, aby sme dokázali o kúsok zmeniť svet. Chceli sme sa podeliť o skúsenosti zo skautingu, ktorý nás naučil, že povinnosti začínajú doma.

Z vlastnej skúsenosti však vieme, že predsa len treba zájsť za humná každodenných povinností, mesta a zájsť mimo každodenný svet aby sme zmenili pohľad.

Stálo nás nemálo úsilia aby sme zavolali neskautov na skautskú akciu. Márnosť nad márnosť v tomto smere. Ale tak všeobecne platí, ako sa ukázalo aj na vyhodnotení KomPraxu, že organizovať niečo pre študentov cez víkend je veľké riziko, na čo väčšinou aj ako Típkovia Na Túru doplácame často.

My sme si ho však užili naplno, ako sa patrí.

8.00 stretnutie na stanici – neustále sme sa obzerali, či sa niekto nepridá, či tam niekto nie je. Obvolávanie známych, kamarátov, ktorí sa sľúbili, no nejak sa im nedarilo vstať, či nakoniec mali iné povinnosti. Škoda.

Janka, Jožka, Martuška a ja sme sa dočkali len Vojta (zborového vedúceho) a rovera Patrika. Kúpili sme lístky, zisťovali situáciu ako sú na tom v Bratislave a kedy dorazia.

Potešením bol príchod Adama a Ďoďa, ktorí dorazili v ten správny okamih, aby stihli kúpiť lístok a dostať sa s nami na perón.

Odchod vlaku 8.26, hoci bola sobota, dosť na tom, že bol plný. Gabriela nás už čakala pred stanicou v Leopoldove, Mary vystúpila z vlaku spolu s otcom Tomášom; zvítanie sa, zosúladenie harmonogramov, porada vedúcich – Martušik, Janka a Vojto.

Požehnanie dňa otcom Tomášom spôsobilo rozhodnutie, že šak si teda užijeme akčný skautský deň ako skauti naplno.

22.2 – tento deň sa označuje aj ako deň sesterstva alebo aj narodenín Baden Powellovcov, to je jednoducho pre skauta ako pre Slovensko 1.1.

Medzinárodný deň skautiek (Deň sesterstva, Deň vďaky, Deň premýšľania) -oslavuje sa od 1927.

Pamiatka narodenia manželov Róberta a Olave Baden-Pawell. Skautky cestujú do rôznych častí sveta a spoznávajú kultúru iných národov. Oslavujú tak medzinárodné priateľstvo. My sme vyrazili len do Leopoldova, za humná, ale aj tak sme sa cítili, vďaka francúzskej konverzácii Mary a Ďoďa, medzinárodne  😉

Zoznámenie sa s Gabrielou, zvítanie sa, zoznámenie sas osadníkmi a stálo staničnými hosťami. Vyrazili sme.

Roveri samozrejme vpredu, muži ako sa patrí, a za nimi my strážkyne.

Vojto nám vybavil u dobrovoľných hasičov v Leopoldove akciu. Predviedli nám techniku, porozprávali o svojej forme dobrovoľníctva a špecifikách. O dôležitosti a náročnosti ich poslania. A v podstate to, že tak odbornú prácu vykonávajú dobrovoľne v nás vzbudilo veľký rešpekt k tým mužom.

Mohli sme posedieť v hasičskom aute, Ďoďo si na uniforme vyskúšal aj povinnú výzbroj hasiča (krásne to spolu ladilo 😉 ), dozvedeli sme sa mnoho nového. Boli veľmi otvorení, milí a priateľskí, keď sme sa lúčili, mala som im možnosť porozprávať o KomPraxe, pretože u nich je špecifikom to, že mladí dobrovoľníci začínajú skoro, v 15. a tým pádom všetky tie povinnosti a odbornosti sú tak veľmi prirodzene v nich zakorenené.

Až sa nám ani odísť nechcelo.

Ale čas nás súril, ešte sme toho mali stihnúť dosť.

A tak sme sa pobrali smerom na Štrkovku. K Váhu.

Po ceste sme míňali Leopoldovskú pevnosť, ktorá slúži ako väzenie s prísnou ochranou. Tamojším dozorcom sme sa zrejme nepáčili, tak sme sa nedostali bližšie. Mali sme však pripravené krátke a stručné informácie o tom ako a kedy pevnosť vznikla, na čo slúžila, že Leopoldov ako mesto vyrástlo práve z dôvodu stavby tejto pevnosti, aby mali kde bývať robotníci. Leopoldovská pevnosť nebola nikdy dobytá. Pretože na ňu Turci nikdy nezaútočili 😉 A pridali sme krátke spomienky na väzňov, ktorých Ján Pavol II. blahorečil.

Po krátkej pauze sme sa vydali za rovermi aj my. Tí už pri jazere vybrali pre nás krásne miesto na utáborenie sa, zakladali oheň aaa prekvapili nás krásnou kytičkou zo suchej trávy, ktorá bola inšpiráciou k výzdobe oltára.

Rozdelenie úloh, na vytvorenie prechodného táboriska, príprava omše a vyzdvihnutie Majky zo stanice. To nám ešte umožnilo prichystať pre ňu malé prekvapenie. Omšu sme, keďže nás troška tlačil čas, začali o niečo skôr ako stihli doraziť dievčatá s Majkou, ale Pán nám troška zasvietil na vodu slniečkom za odmenu, aby nás troška stíšil a upokojil.

Potom príprava na ceremóniu, rada cti sa rozhodla udeliť nám sľuby, o ktoré sme požiadali s Martuškou a Jožkou.

Roveri ukazovali skautské techniky varenia na ohni v prírode, ako si postaviť piecku, čím sa dá nahradiť horák.

Po ceremónii sľubov sme sa pustili do príprav jedla aj my.Tu šlo zas o zdravé stravovanie, výživové hodnoty a vyhýbanie sa hotovým, či predpripraveným jedlám. Je to široká téma, stravovanie v prírode má svoje špecifiká a je rozdiel aj jednodňový výlet a putovný tábor;  rozhodli sme sa, že v tejto téme budeme ďalej pokračovať v nasledujúcom roku.

Chlapcom totiž zdravé jedlo nepríde dostatočne chutné. Máme teda ako ženy na čom pracovať a čo vylepšovať, aby sme varili zdravo a chutne.

Bola zima a ešte nás čakali ďalšie povinnosti. Rozlúčili sme sa s rovermi, tí pokračovali do Hlohovca.

My sme na ceste za službou sa rozhodli pozbierať odpadky okolo jazera, bolo ich na nás ženy dosť a mali sme veru čo niesť.  Aspoň sme nechali okolie Štrkovky trošku krajšie a otec Tomáš nám po ceste späť dal katechézu na tému služba.

Ani sme netušili ako nám uletel čas. Desať hodín strávených spoločne ubehlo ako nič. Bolo nám spolu krásne. Vôbec som nemala problém si ani teraz po troška väčšom časovom odstupe spomenúť na tie krásne chvíle, strávené so sestrami a bratmi v službe. Ten deň ostane navždy vrytý do spomienok.

Vďaka realizačný tím: Majka, Vojto, Martuška  … a čestné miesto v ňom udeľujem Janke, pretože nemalou silou a energiou, pomocou a chuťou prispela k tomu, že ten deň bol ten najsamlepší.

Veľká vďaka Tomášovi Jellušovi, za požehnanie, službu a čas, ktorý nám venoval.

Vďaka každému jednému účastníkovi a ostatní môžete banovať  😉

Nám zúčastneným sa z našej ulity podarilo vyjsť a bolo nám príjemne.

Moňa

(Projekt bol pripravený s finančnou podporou KomPrax-Iuventa.)
IMG_0026-18.jpgIMG_0027-19.jpgIMG_0031-22.jpgIMG_0032-23.jpgIMG_0034-24.jpgIMG_0035-25.jpgIMG_0037-26.jpgIMG_0041-29.jpgIMG_0051-34.jpgIMG_0059-37.jpgIMG_0071-41.jpgIMG_0073-42.jpgIMG_0082-48.jpgIMG_0084-50.jpgIMG_0091-53.jpgIMG_0093-55.jpgIMG_0095-56.jpgIMG_0099-60.jpgIMG_0103-62.jpgIMG_0104-63.jpgIMG_0112-67.jpgIMG_0119-69.jpgIMG_0137-77.jpgIMG_0146-80.jpgIMG_0152-83.jpgIMG_0163-89.jpgIMG_0165-91.jpgIMG_0174-97.jpgIMG_0177-99.jpgIMG_0178-100.jpgIMG_0181-103.jpgIMG_0189-107.jpgIMG_0216-118.jpgIMG_0219-119.jpgIMG_0224-121.jpgIMG_0233-124.jpgIMG_0236-126.jpgIMG_0252-136.jpgIMG_0255-137.jpgIMG_0257-138.jpgIMG_0263-142.jpgIMG_0271-149.jpgIMG_0278-154.jpgIMG_0281-155.jpgIMG_0282-156.jpgIMG_0287-159.jpgIMG_0293-161.jpgIMG_0302-167.jpgIMG_0324-177.jpgIMG_0327-180.jpgIMG_0329-182.jpgIMG_0337-187.jpgIMG_0354-196.jpgIMG_0361-202.jpgIMG_0368-205.jpgIMG_0373-207.jpgIMG_0374-208.jpgIMG_0375-209.jpgIMG_0379-212.jpgIMG_0381-213.jpg