Zimný kurz vysokohorskej turistiky na Choči

Poznáte to! Stanovíte si termín, všetko naplánujete a vstúpi do toho Božia prozreteľnosť a nepustí vás to ďalej. Raz som počula, že Boh odpovedá troma spôsobmi na naše prosby:
Áno.
Nie.
Mám pre teba niečo lepšie, ešte počkaj.
A či už veríte alebo nie, my sme v tomto prípade dostali tretiu odpoveď. V pôvodnom termíne 2.2. sa nahromadilo niekoľko dôvodov, prečo nevyštartovať na Kurz vysokohorskej turistiky: nášho inštruktora seklo v krížoch, v danú sobotu fúkal naozaj slušný vietor, ktorý komplikoval každý turistický výstup do hôr a do tretice v rodinách niektorých roverov zúril vírus chrípky. Trikrát škrt cez rozpočet.

Ale náš nebeský ochranca už vedel, čo chystá na 16.2. Úžasné, bezveterné, slnečné počasie, čo bol jeden z predpokladov, aby akcia mohla skončiť úspešne. A tak aj bolo. Po krátkej prestávke v Žiline, kde k nám pristúpila ženská časť, sme prišli autami do Valaskej Dubovej, odkiaľ sme spočiatku svižným tempom nastúpili na modrú turistickú značku. Postupne sa naše tempo spomaľovalo s pribúdajúcimi vrstevnicami a zásoby našich batohov napokon ponúkli obed na Strednej poľane, kde nás už čakal vetrom ošľahaný skialpinista Yuri. Ten si výstup na Veľký Choč absolvoval deň pred nami, aby prežil noc v záhrabe.

Posilnení sme po zelenej značke vystúpali poslednú časť na Veľký Choč, ktorý bol doslova posiaty turistami. Oči sme si išli vynadívať na tú našu slovenskú krásu v prevedení výhľadov na Veľkú a Malú Fatru, Babiu horu, Západné a Nízke Tatry či vodnú nádrž Liptovskú Maru. Kúsok pod vrcholom sme sa naučili základné pokyny pri páde z kopca, ako sa naviazať na lano pre bezpečný prechod vysokohorským terénom, ako sa zaistiť s použitím cepínov a využitím prírodných podmienok alebo ako prežiť noc v zasnežených horách.

Zostup sa už niesol v znamení debát na rôzne témy, ktorých obsah sme odovzdali v krátkej modlitbe pred Lurdskou jaskynkou Panny Márie pri kostole vo Valaskej Dubovej. Po duchovnej strave sme napokon posilnili aj telo v Jánošíkovej krčme, kde tohoto legendami opradeného zbojníka údajne chytili. A keďže nám nikto hrach pod nohy nepohádzal, pobrali sme sa pekne domov. Ale ešte predtým sme dostali „vysvedčenie“ s podpisom inštruktora Ivana Funka v podobe osvedčenia o absolvovaní kurzu základov vysokohorskej turistiky od Klubu slovenských turistov.

Niečo o tomto dni prezradí aj nasledovné video…

A nabudúce sa tešíme na nejakú ferratu 🙂

Verča