Prvá tohtoročná víkendovka skautov na Jahodníku

V piatok 27. februára sme sa so skautmi vybrali na prvú tohtoročnú víkendovku. Rozhodli sme sa prenocovať na chate na Jahodníku pri Smoleniciach. Toto skromné ubytovacie zariadenie patrí bratom saleziánom z Kopánky. Vďaka dobrým kontaktom (najmä pánovi Chvostálovi 🙂 ) nám ju zapožičal don Pavol Grach. Márty, Juro, Maťo, Paľo, Braňo a ja sme sa vydali stráviť skvelý víkend s bohatým skautským programom.

Do Smoleníc sme dorazili autobusom okolo pol siedmej, tam nás čakal výstup za tmy na chatu. Síce s menšími problémami, ale trafili sme 🙂 . (Juro s Maťom tam už viackrát prespávali z oratka). Jednoduchá, skromná útulná chatka priamo dýchala Božou prítomnosťou. Bolo cítiť, že naozaj patrí saleziánom. Na prízemí sa nachádzala malá spoločenská miestnosť so stolom, stoličkami a kreslom. Pri stene stál krb, pri ktorom už bolo nachystané drevo (saleziáni zrejme myslia na všetko). Nad policou sa vynímal portrét svätého dona Bosca, ktorý požehnával tento príbytok. Na poschodí bola vybudovaná spálňa, s gaučmi. Postele boli na v tejto miestnosti na vyvýšenej plošine, na ktorú sa dalo vyliezť po rebríku.

Večerali sme z vlastných zásob. Po nej sme si spravili katechézu na tému Čistota, pocit jedinečnosti. Jej súčasťou bola aktivita, kde sme si všetci nalepili na chrbát papiere. Každý z nás mal za úlohu anonymne napísať ostatným účastníkom jeho pozitívnu vlastnosť, prečo si ho najviac váži. Každý z nás je originál, preto má aj svoje jedinečné dobré vlastnosti, ktoré ho odlišujú od ostatných. Taký je Boží plán. On z nás nechce mať kópie, ale bytosti vedomé si svojich jedinečných talentov. To bolo cieľom tejto katechézy. Ja, a verím, že aj ostatní sme boli spokojní, keď sme zistili, za čo si nás ostatní vážia. (Osobne mám veľmi rád podobné aktivity 🙂 ). Pred spaním sme si spravili krátky „powertraining,“ keď sme sa s chalanmi pokúšali vyliezť na plošinu s posteľami bez rebríka. Asi som bol jediný, komu sa to podarilo (veď som sa predsa už od septembra venoval workoutu 🙂 ). Chalani očividne mali ešte dostatok energie, čo sme využili v „ponožkovej vojne.“ (Maťo nám požičal „muníciu.“).

Skaut sa musí starať o svoje telo, preto sme ďalší deň začali rozcvičkou. Krátko po raňajkách sme vyšli na výpravu do okolia, kde chalani dostali za úlohu postaviť piecku a uvariť obed (rizoto s kuracím mäsom a zeleninou). Spoločne sme si vychutnali skromnú hostinu pripravenú vlastnými rukami. Jedlo bolo oveľa chutnejšie, nakoľko jeho príprava nás stála veľa námahy a času. Presunuli sme sa trochu ďalej, kde sme zahrali hlavnú hru. Chalanov sme rozdelili na družiny. Na chvíľu sa stali kozmonautmi vo vesmíre. Ich úlohou bolo nadviazať kontakt so základňou na domovskej planéte. Pomocou povrazu spájali vedľa seba rastúce stromy, aby vytvorili komunikačný kanál od planéty ku cieľovej lokalite. K tejto hre bola potrebná hracia kocka, tú sme žiaľ nezobrali. Z tohto dôvodu sme museli trochu improvizovať. Každý z vedúcich sa na chvíľu stal hracou kockou a v mysli si rýchlo hovoril čísla od jedna do šesť. Keď skaut povedal stop, vedúci vyslovil číslo, ktoré si práve myslel. Túto hodnotu sme vynásobili desiatimi. Za ten čas mal člen družiny vykonať nejakú akciu a dobehnúť naspäť. Buď sa rozhodol obmotať stromy, alebo prerušiť spojenie druhej družiny pomocou štipca, ktorý napojili na ich sieť. V takomto prípade si poškodená družina v ďalšom ťahu musela spojenie opraviť takým spôsobom, že ku škodiacemu štipcu pripojila jeden svoj. V ďalšom ťahu mohla zobrať obidva štipce a tým škodu v plnej miere opraviť. Záviselo len na družinách, akú stratégiu si zvolili. Vyšťavení a hladní sme sa túžobne tešili na večeru. Pred chatkou si Juro s Maťom zmysleli, že by chceli niečo z obchodu. Ja a Juro sme „vybehli“ do Smoleníc. Najbližšie potraviny boli už zavreté, tak sme museli ísť o kilometer ďalej. Z potravín sme sa už vracali po tme. Na chate sme sa počas prípravy večere zahrali zábavnú intelektuálnu hru „Slovensko otázky a odpovede junior“. Vyhral Maťo. Súčasne v tomto čase chodili chalani k Mártymu na poschodie skladať skúšky. Po výdatnej večeri (šošovicový prívarok s párkami) sme si spravili zábavný večer. V druhom kole hry „Slovensko otázky a odpovede junior“ vyhral Juro.

V nedeľu ráno nás poctil svojou návštevou náš duchovný otec Aďo Čontofalský. Odslúžil pre nás omšu a zotrval na raňajkách. (Viac nemohol, čakala ho ešte nedeľná omša v Trnave 🙂 ). Chatku sme vrátili do pôvodného stavu a pred obedom sme už nastúpili do autobusu späť do Trnavy.

Z chaty sme si domov odniesli mnoho zážitkov. Vo mne osobne táto akcia zanechala mnoho radostných pocitov. Pripomenulo mi to staré časy, keď som ešte ja ako dieťa chodieval do táborov. Samotný zakladateľ skautingu lord Baden Powell napísal, že človek sa musí najskôr stať chlapcom, aby sa mohol stať mužom. Z tohto dôvodu je dobré, keď sa aj dospelý človek dokáže v určitej miere „stotožniť“ so životom chalana. Ak neprežije šťastné detstvo alebo mladosť, nenaučí sa vychutnávať si radosti života ani v dospelosti. Som presvedčený, že táto skvelo strávená víkendovka otvára brány mnohým budúcim hodnotným podujatiam 🙂 .