Príbeh jednej služby alias Deň rodiny 2015

Človek vo svojom vnútri môže prežívať nepohodu. Najradšej by vtedy zaliezol niekde do kúta ďaleko od ľudí so slovami: „Dajte mi všetci pokoj…“ alebo „…chcem byť sám.“ Tak nejako mu to našepkáva duch z tohto sveta – duch egoizmu. Boh nás pozýva vyjsť z komfortnej zóny. Vykročiť v ústrety druhým ľuďom. Priložiť ruku k dielu. Spraviť radosť druhým a tým aj sebe. A tá radosť, čo príde, keď človek ten krok naozaj urobí prepáli ako mocný lúč slnka všetky chmáry a mraky. Zo znechuteného slabocha sa stane Herkules alebo Xena 🙂

23. mája 2015 sme sa so skautskou ségrou Moňou a bratmi rovermi Vojtom a Paťom spolu s množstvom úžasných dobrovoľníkov, podieľali na akcii Deň rodiny. Zažili sme veľa dobrovoľníckeho dobrodružstva: od zdobenia sály deň predtým, cez vešanie girlánd vo výškach, manufaktúrne fúkanie balónov, prípravu stanoviska, stráž na bráne, samotné aktivity na stanovisku až po upratanie poslednej lavičky zo sály… Všetko v atmosfére zábavy a priateľstva 🙂 To sme prežívali my.

Chceli sme rodinám a hlavne deťom, ktoré prišli na Deň rodiny odovzdať kúsok svojho srdca. Myslím, že všetky tie detské úsmevy, veselý džavot, ktorý bolo teda riadne počuť široko ďaleko a hrdosť na tvárach po zvládnutí našich uzlov sú pre nás tým najkrajším darom. Verím, že Pán požehnal rodiny cez svätú omšu, ktorou sa celý deň začal, a tak trochu aj cez program, ktorý nasledoval. Možno tú trochu síl a času, čo sme mu dali, ako kedysi jeden chlapec s chlebom a rybami, použil na veľkú vec. Lebo On je ten, ktorý robí veľké veci presahujúce naše možnosti a predstavy.

Nech Pán požehná všetky rodiny a dobrovoľníkov z Dňa rodiny láskou a radosťou.