Víkend „Svätý Juraj 2014“

Ústrednou témou Svätého Juraja 2014 bol úryvok so Sv. Písma: „A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.” (1 Kor 10, 13b) Čo sa nám koniec koncov potvrdilo.

V piatok 25. apríla sme postavili klasický stožiar pre slovenskú, európsku, skautskú vlajku a malú kaplnku v lese. Oddiely začali prichádzať z celého Slovenska do obce Detvianska Huta od 13:00, posledný o 19:00. Týchto posledných už cestou do tábora sprevádzal dážď.

Družina ako základná jednotka oddielu na čele s radcom sa chystá spoločne na akúkoľvek výpravu samostatne, preto aj pre túto akciu si mali stratovanie a stany zabezpečiť samy. Dá sa povedať, že hodnotenie Svätého Juraja začalo už dávno predtým ako vôbec Svätý Juraj začal (v sobotu ráno vztyčovaním vlajok). Svätý Juraj začal už doma, kedy si družiny museli pripraviť jedálniček na víkend, pripraviť sa doma tak, aby svoje batohy sami uniesli a mali v nich všetko potrebné a preveriť, že stany, ktoré si berú sú naozaj dostatočne vodotesné. Nebolo tažké overiť pripravenosť družiny. Za nás vedúcich to urobila príroda. Celý víkend nám pršalo.

V piatok večer sme mali táborak v stane. Povedali by ste si, že do 8 miestneho stanu sa nevojde 40 ľudí? No vošli sme sa. Pár centimetrov nad našimi hlavami lialo ako z krhly a my sme sa zabávali na našich scénkach. Čím to bolo, prečo sme nešli spať? Prečkať tento čas niekde schúlení v spacáku, v tichosti? Preto lebo „8. Skaut sa usmieva a spieva si aj v ťažkostiach.“. Po táboráku, pri spoločnej modlitbe sme vyzvali všetkých, aby Pánu Ježišovi obetovali svoje sklamania – sklamania z ďažďa, sklamania zo školy, svoje osobné sklamania… potom sme zaspievali Pánu Ježišovi nech ostane s nami aj cez temnú noc a išli sme spať. Sobotu nás čakal náročný deň.

Sobotné ráno sme mali budíček 6:30. Znova pršalo. Modlitba, rozvička, hygiena, raňajky, vztyčovanie vlajok je rutina každého dňa na skautskom tábore. Potom chlapci varili obed na ohni, ten, ktorý si sami doniesli. Častokrát nás udivovala solidárnosť družiny k družine kedy silnejšia družina pomáhala slabšej pri rozpaľovaní ohňa, prípadne ich prichýlila pod svoju celtu, prípadne družina ponúkla jedlo tej druhej, ktorá svoje nezvládla navariť. To bolo bratské, to bolo skautské! Poobede skauti išli do dediny. Bolo explo. Misia bola jasná – získať informácie o a pomôcť v dedine. V čo najkratšom čase mali vykonať precízne čo najviac! Mali sa vrátiť o 18:00.

Večer podľa predpovedí pršať nemalo a tak sme scénu pre táborák zo stanu zmenili na krásne skalnaté prostredie pri lese blízko tábora. Techniky ako opera, čínske tiene alebo hovorené slovo boli jedna báseň. Prosto sobotný program sa vydaril. Dva silno žiariace ohne osvetľovali scénu a všetci sme sa na našich scénkach neuveriteľne zabavili. Po táboráku bolo bdenie. Naši 5 bratia mali prijať v nedeľu skautský sľub. Hovorilo sa o skautskom zákone, povedalo sa zopár svedectiev. Potom sme stiahli vlajky a išlo sa spať.

Aby sme všetko stihli v nedeľu sme museli vstať o 5:30. Znova naša rutina a vyhlásenie víťaza tábora. Víťazom Svätého Juraja sa stala družina Vlk z oddielu Košice 1 pod vedením radcu Rada Nemčíka. Družina prejavila po všetkých stránkach výbornú pripravenosť, preto si tento titul zaslúžila. Po odovzdavaní cien nás čakalo balenie tábora a Svätá omša v Detvianskej Hute. Farníci z Detvianskej Huty boli veľmi ochotní o čom sme sa mohli presvedčiť pri logistickom prevoze našich stanov do dediny a takisto na omši, ktorú koncelebroval jeden z našich duchovných asistentov gréckokatolícky kňaz o. Kamil Ganóczy. Na záver sme zaspievali našim bratom rímskokatolíkom Kristus slávne vstal z mŕtvych a pre našu nebeskú mamku skautskú pieseň Madona všetkých skautov. Ako pripomenul miestny farár o. Peťo Repiský akurát prebiehalo svätorečenie Ján Pavla II., ktorý povedal, že Cirkev dýcha dvoma pľúcami – západným a východným. Preto to bolo veľmi symbolické. Určite úctihodné pápežovej pamiatke. Mimochodom o. Peťo k nám bol veľmi ústretový už od našich prvých rozhovorov pri vybavovaní miesta na tábor za čo mu chceme ešte raz veľmi pekne poďakovať: „Buď požehnaný a naďalej taký radostný, aký si, lebo si lampou na navrší pre nás, ale aj pre svet!“

Po omši nasledovala naša skautská ceremónia pre prijatie do družín, udelenie tried a skautské sľuby, po ktorých sme si zaspievali sľubovú pieseň Na svoju česť ti sľubujem. Práve na tejto ceremónii nám začalo prvý krát svietiť slnko. Ešte sme stihli patrične uvítať našich nových bratov skautov a potom sme utekali na autobus do Kriváňa. Na našich unavených tvárach bolo vidieť kopec radosti, do myslí sa zapísalo kopec pekných zážitkov, ktoré sa sem nezmestia, ale pri ktorých sa určite ešte nejeden raz pousmejeme.

Svätý Juraj 2014 skončil, ale Svätý Juraj 2015 už začal… Si pripravený ?

Za všetkých vedúcich srdečne a bratsky,

Jozef Rešetár, národný komisár pre skautov