VVV – Vydry a Vĺčatá na Vlčiarni – prvá výprava

27. októbra 2014 admin

Plní očakávaní sme v sobotu 18. októbra ráno sadali do autobusu, ktorý nás mal odviezť do Smoleníc.

Cieľom prvej výpravy 15 vydier a vĺčat (so zopár otcami) pod vedením Akelu Erika a Baghíru Vojta bola totiž lúka so zaujímavým názvom Vlčiareň, ktorá sa nachádza v Malých Karpatoch nad Smolenicami. Dnes už tam asi vlkov niet, ale názov nám ich stále pripomína.

V Smoleniciach sme pokračovali asfaltkou s modrou značkou, ktorá smeruje do vrchov, do doliny Hlboča. Cesta sa začína akousi polotovárenskou budovou, za ktorou sú rodinné domčeky.

Pred vstupom do Hlbočskej doliny nám ešte Akela s Baghírom vysvetlili zopár základných skautských symbolov a pravidiel a potom sme už vyrazili….

Tiesňava nie je dlhá, na konci – po približne dvoch kilometroch – napravo od lesného chodníka padá do hĺbky deväť metrov jedinečný malokarpatský vodopád. Vodopád je občasný, vzniká pri výdatných dažďoch či pri topení snehu – v plnej kráse ho možno vidieť v apríli, my sme v tomto ročnom období mohli len tipovať, kde sa asi nachádza.

Tu sme si dali krátku prestávku, ktorú sme využili na fyzické i duchovné posilnenie. Zopár otcov sa márne snažilo nájsť tajné vchody do „neoficiálnych“ jaskýň v blízkom okolí. Namiesto toho však našli miesto hodné prvej spoločnej fotografie – vrchol kopca nad vodopádom, s krásnym výhľadom na celú Hlboču a okolie.

Po zvečnení tohto momentu nasledoval miestami adrenalínový zostup s padajúcimi kameňmi, ale aj najmenšie vydry ho nakoniec zvládli bez vážnejších problémov.

Hlad sa pomaly, ale isto stával najsilnejším hnacím motorom, ktorý nás vyviedol z tiesňavy do cieľa našej výpravy – na lúku a zároveň turistickú križovatku Vlčiareň, kde sme plánovali opekať.

Vlčiareň je veľká zelená lúka obkolesená lesmi, nad ktorou sa týči masív vrcholu Čelo. Z tohto miesta sa dá pokračovať viacerými smermi, napríklad i na najvyšší vrchol Malých Karpát – Záruby, alebo po žltej značke na Smolenický zámok.

Príprava ohniska, dreva a zapaľovanie pomocou kresadla dalo – vďaka výdatnému dažďu z predchádzajúceho dňa – trochu zabrať, ale Akela si s tým nakoniec s prehľadom poradil.

Po opečení a skonzumovaní všetkého jedlého, čo sme si so sebou priniesli nasledovalo niekoľko úloh a hier, pri ktorých sa mohli chalani vyšantiť – poznávanie a zbieranie listov, ukážka vyzdobených loveckých zápisníkov, viazanie dračej slučky a preťahovanie lanom (vydry a vĺčatá vs dospelí skončilo to nerozhodne 😉

Upratali sme po sebe a ponáhľali sa naspäť do Smoleníc. Čakanie na autobus mnohým spríjemnila zmrzlináreň pri zastávke.

Síce trochu unavení, ale plní dojmov a nových kamarátov sme sa vrátili domov.