Na letnom skautskom tábore Vlača 2015

Lúka nad obcou Vlača na východnom Slovensku sa na desať dní stala domovom štyroch skautských družín – Výr a Jastrab z Trebišova , Vlk z Košíc a Sokol z Trnavy prišli na toto podujatie zužitkovať svoje vedomosti získané počas skautského roka. Tábor začal 31. júla, kedy sme pricestovali do Vlače. Tam nám ochotní dedinčania pomohli odvozom objemného proviantu na vlečke traktora, zatiaľ čo my sme putovali na miesto tábora. Po približne pol hodine sme konečne prišli na lúku so stožiarom, na ktorom sme neskôr každé ráno vztyčovali vlajky: slovenskú, FSE a EU. Tieto ceremónie skautom neustále pripomínajú ich neoddeliteľnú spätosť s vlasťou a Európou. Úcta ku koreňom, k domovine má rovnaké korene ako úcta k rodine, cirkvi a blížnemu. (Nie je možné jedno oddeliť od druhého). Jednou z hlavných úloh skautingu je neustále vštepovať mladým tieto ideály. Kvôli tomu sa každé ráno lúkou rozliehalo: Ďalekou cestou, odvekou cestou a Nad Tatrou sa blýska.

Prvé dva dni sa program sústredil na stavbu piecky, latríny, stola a „biojamy.“ Toto boli zrejme fyzicky najnáročnejšie dni v tábore.

V utorok prebiehala súťaž vo varení „Zlatá lyžka.“ Na tento deň si každá družina mala vymyslieť predjedlo, polievku, hlavné jedlo a dezert, ktorý potom ohodnotila „odborná komisia“ pozostávajúca zo všetkých vedúcich. Najväčším prekvapením bola sliepka. Toto slepačie mäso bolo výnimočné tým, že pred nami kotkodákalo. Rozhodli sme sa chalanom ukázať, ako sa pripravujú živé sliepky. Ako povedal Peťo z Trebišova, je dôležité, aby si chalani uvedomili, že kuracie prsia nerastú na stromoch, ale vyžadujú dlhú, náročnú a pre niektorých dosť nepríjemnú prácu. Pre každú družinu bola prichystaná jedna sliepka. Tú sme im pomohli zabiť, ale všetko ostatné (trhanie peria, varenie, vykosťovanie,…) si už robili družiny samy. Koniec koncov správny skaut by sa mal naučiť byť sebestačný, prežiť z práce vlastných rúk. Nakoniec to dopadlo dobre (nikomu neprišlo zle ;-).

V stredu sme vyslali chalanov na prieskum dediny – „explo.“ V rámci tejto aktivity mala každá družina zísť do Vlače a vyriešiť tam stanovené úlohy. Dostali zoznam otázok typu: pôvod názvu obce, mená troch posledných starostov, mená piatich miláčikov v dedine, urobiť interview s najstaršou žijúcou osobou v dedine,… na ktoré museli získať odpovede. Taktiež museli v dedine niekoľko hodín pomáhať obyvateľom.

Vo štvrtok sa skauti, ktorí už mali druhú triedu Cesty skauta, vybrali sami na dobrodružnú výpravu „hike“, čiže stráviť sami v skupinách jednu noc oddelene v lese. Dostali inštrukcie, kam sa mali dostať a tam aj prišli. Na danom mieste si museli rozložiť stan a pripraviť jednoduchú večeru. V piatok ráno sme ich už čakali späť v tábore.

Veľká hra sa odohrávala v piatok. Vtedy družiny chodili po štyroch stanovištiach, kde získavali body. U Peťa z Trebišova robili frazertáž – techniky viazania skautských stavieb. Pred Mártym preukazovali svoje znalosti z oblasti topografie. U Paľa z Košíc skúšali svoju fyzickú zdatnosť pri lezení po „rambodráhe“ (prekážková dráha zostavená v lese). Tomáš z Trnavy pre nich zostavil test pozostávajúci z pätnástich otázok.

Nočná alebo lepšie povedané večerná hra sa konala v sobotu večer. Jednotlivé družiny predstavovali časti rímskej légie (tzv. kohorty), ktoré dobývali galskú pevnosť.

Mauríciova légia bola aj témou tohtoročného tábora. Každý večer pri táboráku sme tomuto chrabrému veliteľovi rímskej tébskej légie venovali pozornosť v táborových scénkach. Maurícius (v hlavnej úlohe Paľo) ukázal mladíkovi Marcusovi (Karčimu), ktorému krvilační Galovia zabili rodinu a zdevastovali rodnú dedinu, zmysel života v boji za Boha a spravodlivosť. Mladíka životný príklad tohto slávneho legionára natoľko inšpiroval, že sa rozhodol vzdať sa všetkého čo mal a stal sa legionárom.

Legendy o veľkom Mauríciovi sú vzorom aj pre skautov. V každom skutočnom skautovi by sa mal rozhorieť oheň „Božieho bojovníka“, ktorý dbá na svoju česť, bojuje za právo a ochraňuje slabších. Som presvedčený, že tento tábor zanechal stopu v srdciach mnohých jeho účastníkov. Svojou prítomnosťou nás poctili aj vladyka Milan a taliansky vedúci Ljubi. Dúfam, že aj mnohé iné budúce podujatia prinesú hojné ovocie.