Skautský víkend svätého Juraja 2015

V piatok 22. mája sme sa Juro, Maťo, Braňo, Paľo a ja vybrali v poobedných hodinách vlakom do Kežmarku. Dôvod nášho výletu bol jednoduchý. Konalo sa tam celoslovenské skautské podujatie z príležitosti sviatku svätého Juraja. Tým istým vlakom sa viezol aj Koky a štyria chalani z jeho oddielu. Po približne piatich hodinách cesty na nás na Kežmarskej stanici čakal Marty. S batohmi, stanmi a taškami na náradie sme sa vyštverali na lúku nad Kežmarkom, kde nás už čakali oddiely z Košíc, Trebišova a samozrejme vedúci týchto oddielov. Rozložili sme stany, vybalili veci a po večeri nás už čakal prvý bod spoločného programu, večerná expresia pri táboráku.

Témou prvého večera bol Rád chudobných rytierov Kristových a chrámu Šalamúnovho. Predpokladám, že neviete, o koho sa jedná, pretože väčšina ľudí ich pozná iba pod skráteným názvom templári. Ja, Doďo a Karči sme uvádzali tento zábavný večer. Ďoďo s Karčim hrali neposlušných študentov na výberovom gymnáziu, ktorí sa na hodine dejepisu hrali s mobilmi. Úlohou mňa ako správneho profesora bolo ich „umravniť“ a vzbudiť záujem o históriu rádu Božích bojovníkov. Namiesto suchého historického výkladu však som využil metódu názorného vyučovania (podľa zásad otca pedagogiky J. A. Komenského ;-). Hodinu mi „oživili“ jednotlivé družiny, ktoré si pripravili štyri scénky na tému templárov. „Žiaci“ sa takto dozvedeli, ako francúzsky rytier Hugo so siedmimi spoločníkmi rád založili. Ich prvoradou úlohou bolo ochraňovať pútnikov putujúcich do Svätej zeme. Zožali mnoho úspechov, ich vplyv vzrastal. Toto sa však nepáčilo francúzskemu panovníkovi Filipovi IV. Najmocnejší ľudia majú vždy strach z moci iných. Preto dal templárov na základe falošných obvinení uväzniť. Nad vrchnými vodcami rádu prebehol cirkevný súd, kde sa rozhodli upáliť posledného veľmajstra rádu a dvoch jeho najbližších spoločníkov. Ďoďo, Karči a ostatní „žiaci“ vďaka scénkam porozumeli, akú šľachetnú obetu prinášali títo bojovníci, ktorí neváhali položiť aj život za svoju vieru.

Hlavný program na nás však čakal v sobotu. V rámci veľkej hry jednotlivé družiny chodievali po stanovištiach a plnili rozličné úlohy, ktoré preverili ich vedomosti, zručnosti a schopnosti pohotovo reagovať v kritických situáciach. V Martyho stanovišti dostali za úlohu čítať z mapy, u Paľa mali preložiť text v morseovke. Koky im dal zostrojiť zo štyroch drevených paličiek pomocou krížovej väzby štvorec. Kým sa chalani hnali lesom, Peťo a Karči so mnou sme si sedeli pekne v teple v Peťovom aute. Niežeby sme sa ulievali, ale pod lesom v Peťovom aute bolo štvrté stanovište, nácvik prvej pomoci. Simulovali sme situáciu, kedy došlo k dopravnej nehode. Ja som sedel na mieste spolujazdca s nožom zapichnutým v stehne. No, nečudujte sa… Išli sme na rybačku a ja som pre nás oboch práve krájal k obedu makový závin ;-). Neviem, čo Karči robil, ale zhodou okolností „narazil do stromu“. Mne akosi nôž vypadol z ruky a zapichol sa do stehna…Veď môže sa stať nie? Karči si zlomil ruku. Povinnosťou chalanov na tomto stanovišti bolo nás „zachrániť.“ Mňa museli vytiahnuť z vozidla a preniesť do bezpečnej vzdialenosti od auta, pretože s nožom v stehne sa ťažko samému vystupuje z auta. Vzápätí ma mali stabilizovať a obviazať ranu. Karčimu samozrejme tiež mali ruku ošetriť. Okrem toho museli zavolať rýchlu zdravotnú pomoc a použiť výstražný trojuholník. To k tomu neodmysliteľne patrí… Toto stanovište bolo pre chalanov možno najnáročnejšie, nakoľko tam bolo treba konať rozvážne a správne urobiť mnoho úkonov v rýchlom čase, ale zvládli to 😉

Po namáhavom súťažení na nás čakal ďalší zábavný večer, ktorý moderovala družina Jastrab z Trebišova. Do múzea prišiel študent, ktorý sa zaujímal o históriu svätého rytiera Juraja. Pracovník múzea na študentove otázky neodpovedal sám, ale zavolal si na pomoc ostatné družiny, ktoré zahrali scénky zo života a legiend o patrónovi skautov. Zábavné bolo najmä predstavenie slávnej legendy, kde Juraj zachránil princeznú pred krutým drakom, ktorý sa s ňou chcel oženiť ;-). Súčasne sa dozvedeli, ako cisár Dioklecián nariadil prenasledovanie kresťanov a všetkých horlivých ohlasovateľov evanjelia (medzi ktorých patril aj Juraj) dal upáliť.

Takto to vždy v minulosti chodilo, chodí a zrejme aj chodiť bude. Mnohí, ktorí bojujú v plnej miere za česť a právo nakoniec skončia neprávom potrestaní. Svedčia nám o tom stovky svätých mučeníkov. My ľudia sme poväčšine krutí, preto nás závisť alebo strach z toho, že niekto žije čistým životom poháňa ubližovať mu. Najmä najmocnejší ľudia sa toho, žiaľ, dopúšťajú. Je to paradoxné, ale ľudia dokážu odpustiť tým, ktorí sa mýlia. Lenže oveľa ťažšie odpúšťajú tým, ktorí majú pravdu. V tejto súvislosti ma vždy napadá citát od – pre mňa neznámeho autora, ktorý znie: „Tak to nevzdávaj. V klamstve žijú tí, čo sa hnevajú za pravdu.“ Skauti majú byť tí, ktorí podľa rytierskych ideálov bojujú za pravdu. „Skaut považuje za svoju česť zasluhovať si dôveru,“ znie prvý skautský zákon. Príklad svätého Juraja je v tomto veľkým svedectvom pre každého skauta, rytiera, vojaka,…

Na ďalší deň na nás už iba čakala svätá omša v kláštore sestier redemptoristiek pod horou a po nej vlak domov ;-). Víkend svätého Juraja je jedinečné podujatie, nakoľko zbližuje všetky slovenské oddiely skautov FSE. Som presvedčený, že spomienky na tento víkend pretrvajú v našich srdciach dlhšie ako fotografie na facebooku ;-). Odkaz svätého Juraja je pre každého skauta stále aktuálny a má nám čo dať aj v dnešnej dobe.